Orientačná ponuka


Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky


Vyhľadávanie

 
 

Hlavná ponuka

Preskočiť ponuku

Cesta: Titulka > Domov

 

Storočie Feiglerovcov

Feiglerovci
PRÍBEH BRATISLAVSKÝCH ARCHITEKTOV, STAVITEĽOV A STAVEBNÝCH PODNIKATEĽOV
Autori výstavy: Jana Pohaničová a Peter Buday
Múzeum mesta Bratislavy ponúka všetkým priaznivcov novú unikátnu výstavu - Storočie Feiglerovcov. Od 17. 5. 2017 denne okrem pondelka ju môžete navštíviť: ut-pia 10:00 - 16:30 (posledný vstup) so - ne 11:00-17:30 (posledný vstup), výstavná sieň Stará radnica. Výstava potrvá do 20. 8. 2017.
 

 
 

 Architektúra 19. storočia bola dlho opomínanou témou, medzinárodná spolupráca a výstavné podujatia v stredoeurópskom kultúrno-historickom priestore sa sústredili takmer výlučne na prezentáciu najvýraznejších európskych diel a ich tvorcov bez primeranej reflexie tvorby v jednotlivých regiónoch. Územie Slovenska, v dobovom kontexte dlhého 19. storočia tvoriace súčasť Habsburskej monarchie, resp. Rakúsko-Uhorska, však predstavuje teritóriom s mimoriadne pozoruhodnou architektonickou tvorbou a bohatou škálou kozmopolitne pôsobiacich architektov a staviteľov. Do tejto mozaiky patrí aj niekoľko generácií bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov Feiglerovcov. Preto voľba predstaviť architektúru 19. storočia i jej výnimočných tvorcov prostredníctvom príbehu tejto rodiny a ich architektonickej i stavebnej činnosti na širšom teritóriu medzi Bratislavou a Ostrihomom nie je náhodná, ale premyslene a dôsledne hľadajúca spoločné kultúrno-historické a architektonicko -melecké korene i spoločenské kontexty.

Cesta k úspechom Feiglerovcov sa začala ešte kdesi v 18. storočí. Ako ukázali najnovšie genealogické výskumy, bratislavskí Feiglerovci sú iba jednou z vetiev košatého rodu. Okrem nich sa staviteľstvu venovali i ostrihomskí príbuzní, s ktorými udržiavali čulé kontakty. Stopy pôsobenia bratislavských Feiglerovcov objavujeme tak nielen v Bratislave – v ich hlavnom pôsobisku, ale aj v širšom okolí – v Svätom Jure, Modre či v Trnave, ale i na území dnešného Maďarska – v Pécsi, v Győri, Ostrihome či v Drégelyi.

Ich architektonické dielo premosťuje impozantne dlhú epochu – počnúc barokovým klasicizmom až k obzorom moderny a šírkou tvorivého záberu či citlivou reflexiou aktuálneho diania na dobovej európskej i uhorskej architektonickej scéne prekračuje horizont regiónu. Popri rôznorodosti typologických druhov i rozmanitosti slohových a štýlových premien sa v ich diele zrkadlila aj vnímavosť k moderným podnetom éry industrializácie v podobe prvých liatinových a železobetónových konštrukcií, ale i zaujímavá reflexia vzťahu architekt – stavebník či mimoriadne dôležité spojenie projekčnej, staviteľskej a podnikateľskej zložky činnosti architekta - staviteľa, ako jeden z najdôležitejších predpokladov prosperity na poli stavebníctva v dlhom 19. storočí.

Schopnosť pohotovo, komplexne, pragmaticky a hlavne moderne reagovať na aktuálne požiadavky doby, ale aj všadeprítomný zmysel pre tradičný koncept architektúry iba potvrdzujú fakt, že dielo Feiglerovcov v spektre architektonickej tvorby dlhého storočia oscilovalo medzi tradíciou a inováciou. Túto črtu postrehol aj významný maďarský historik architektúry Ákos Morávánszky, ktorý konštatoval, že: „vynikajúce osobnosti architektúry Rakúsko-Uhorskej monarchie sa nikdy neoddali určitému štýlovému smerovaniu natoľko radikálne, aby sa úplne prerušil dialóg s minulosťou.“

 

Výstava v priestoroch Múzea mesta Bratislavy, koncipovaná naprieč tvorivým a osobnostným spektrom niekoľkých generácií bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov Feiglerovcov je výsledkom systematického vedeckého bádania jej autorov (Jana Pohaničová a Peter Buday) a zároveň produktom medzinárodnej kooperácie vzdelávacích a pamäťových inštitúcií na Slovensku i v Maďarsku. Tvorivo nadväzuje na  výstavný projekt v Ostrihome, ktorý bol predstavený v decembri 2016 v Ostrihome a bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia č. 16-510-03829. Opiera sa o výsledky výskumu, podporeného grantom VEGA č. 1/0444/17 Tradícia a inovácia v architektúre ako fenomén dlhého storočia (vedúca projektu Jana Pohaničová pôsobí na Slovenskej technickej univerzite na Fakulte architektúry) a KEGA č. 003STU-4/2016 (Zaľudnená história: sto rokov modernej architektúry na Slovensku, riešiteľka Jana Pohaničová pôsobí na Slovenskej technickej univerzite na Fakulte architektúry).

Prostredníctvom vystavených archívnych materiálov z rodinnej pozostalosti Feiglerovcov, originálnych výkresov, fotodokumentácie, historických pohľadníc spolu s vyobrazeniami feiglerovských stavieb i na umeleckých dielach zo zbierok Múzea mesta Bratislavy, Galérie mesta Bratislavy a Archívu mesta Bratislavy s rozsiahlym textovým a obrazovým materiálom doplneným inštaláciami modelov vybraných diel sa pred návštevníkmi odvíja nielen životný či tvorivý príbeh tejto rodiny, ale aj samotný príbeh architektúry dlhého storočia.    

 

Spolupráca na textoch

Szalai Béla a Istvánffy Miklós

Odborná spolupráca

Elena Kurincová a Zuzana Faláthová

Grafický dizajn

Braňo Gajdoš

PR

Beáta Husová

 

Realizátori

Múzeum mesta Bratislavy

Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry

TRIO Publishing, s. r. o., Bratislava

 

Výpožičky zbierkových predmetov

Múzeum mesta Bratislavy

Archív mesta Bratislavy

Galéria mesta Bratislavy

Štátny archív Bratislava

Primaciálny a kapitulský archív v Ostrihome

 

Partneri

Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry

TRIO Publishing, s. r. o., Bratislava




 

 

 
Kontakt: PhDr. Beáta Husová
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 10.5.2017 / 15.6.2017
 

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Vyberáme:


Informácie v päte

web & design , redakčný systém

  Prihlásiť sa