Múzeum mesta Bratislavy - príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavywww.bratislava.sk

Orientačná ponuka


Múzeum mesta Bratislavy


Vyhľadávanie

?
 
 
 

Spoločný projekt Robiť toľko dobra koľko je len možné:

Participácia Múzea mesta Bartislavy na projekte Základnej školy Matky Alexie.
Projektový deň:
Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni a zomrela 29.
novembra 1780, je pochovaná v kapucínskej krypte vo Viedni. Cisárovná, ale aj uhorská a česká kráľovná bola najstaršou dcérou cisára Karola VI.( 1685 - 1761) a Alžbety Kristíny Brunšvicko-Wolfenbuttelskej (1691 - 1750). Časť svojho života prežila po boku manžela Františka I. Štefana (1708 - 1765). Heslo: Justitia et clementia /spravodlivosť a miernosť.
 

 
 

Márii Terézii patrí v panteóne monarchistickej Európy čestné miesto. Vystupuje v dejinách ako energická žena. Napriek tomu, keď sa dostala na trón, nebola pripravená vládnuť a čeliť kríze. Okolití panovníci sa proti nej spojili do silnej koalície, ona sa však odmietla pokoriť. Mária Terézia bola ženou tradície. Uznávala hodnoty katolíckeho baroka, v ktorých bola vychovaná. Neosvojila si myšlienku tolerancie. Sila katolíckej viery napájala aj matriarchálnu koncepciu jej moci. Mária Terézia túžila byť matkou svojho ľudu a takýto obraz sa o nej sčasti aj zachoval v histórii. Platilo to aj na jej rodinné "hniezdočko". S Františkom Štefanom Lotrinským mala šestnásť detí a  z toho šesť zomrelo počas jej života. Bola milujúcou matkou, ale zároveň bola na deti veľmi náročná až tvrdá. Zo svojich nárokov nespustila ani potom, čo dospeli. Sobášne aliancie využívala na utkanie diplomatickej siete v záujme Habsburgovcov, ako o tom svedčí napríklad svadba Márie Antoinetty s následníkom francúzskeho trónu. Z viacerých hľadísk, môžeme Máriu Teréziu považovať aj za modernú ženu pravdaže nie v intenciách súčasných feministických názorov. Vyznávať poslušnosť manželovi je dnes už staromódne. Mária Terézia však sama nebola toho príkladom! Moderná bola napríklad v tom, že sa je podarilo vydať za muža, ktorého milovala a žila s ním  v šťastnom manželstve. V tomto sa odlišovala od väčšiny vtedy vládnucich panovníkov. Moderná bola aj ako panovníčka, keď sa po dvoch vojnách rozhodla reformovať ríšu, pričom prijala opatrenia smerujúce k zlepšeniu života spoločnosti. Mária Terézia udelila svojmu nástupcovi aj lekciu politickej múdrosti, ktorú si žiaľ Jozef II. nevzal k srdcu. Nezhody so svojim synom zatieňovali posledné roky jej života a vládnutia. Príklad Márie Terézie obsahuje hlboké poučenie. Vedená intuitívnou inteligenciou , dokázala vytvoriť súlad tradície s duchom zmeny a zanechala nám model osvieteného konzervativizmu. Podľa knihy Jean-Paul Bled, Mária Terézia, vydavateľstvo SLOVART, spol. s.r.o., Bratislava 2007.

Vzťah Márie Terézie k Uhorsku. Počiatky vlády Márie Terézie boli poznačené vojnami o habsburské dedičsvo. 16. decembra 1740 vpadol pruský kráľ Friedrich II. s vojskom do Sliezska. Nnevzdávala sa a o ďalšom osude jej ríše rozhodla odhodlanosť uhorskej šľachty brániť krajinu. Mária Terézia bola za tento postoj uhorskej šľachty natrvalo vďačná. V roku 1741 vyhovela požiadavkám uhorských stavov. Súhlasila, že miesto palatína a arcibiskupa-prímasa nenechá neobsadené dlhšie ako rok. Do centrálnych úradov vzala aj zástupcov Uhorska, sľúbila, že ich záležitosti zverí len domácim ľuďom, k riešeniu vážnych uhorských záležitostí privolá palatína a prímasa, podporí činnosť Miestodržiteľskej rady a na voľné miesta v nej bude dosadzovať len majetných uhorských šľachticov. Vzájomné porozumenie medzi panovníčkou a uhorskými stavmi však netrvalo dlho. Vážny konflikt sa odohral na bratislavskom sneme v roku 1751, keď kráľovná žiadala od Uhorska viac daní. Stavy sformulovali na protest 67 bodov a rokovanie sa pretiahlo na niekoľko týždňov. Ďalší snem sa zišiel 17. júna 1764. Panovníčka opäť požadovala zvýšenie daní o milión zlatých. To vohnalo všetkých uhorských šľachticov do opozície voči nej. Stavy nakoniec súhlasili s čiastočným zvýšením daní, ale len poddaným. Šľachta a klérus naďalej ostali nezdanení.

Mária Terézia a Bratislava. Mária Terézia mala zvlášť dobrý vzťah k Bratislave. Prežila tu obdobie rokov 1736 - 1740, ako manželka miestodržiteľa Františka Štefana Lotrinského. Za svoje sídlo si zvolili pálffyovský palác rozprestierajúci sa na podhradí. Pompézna bola korunovácia Márie Terézie v Bratislave, ktorá sa konala 25. júna 1741. S Bratislavou sa spája aj mimoriadne dramatický moment života a vlády Márie Terézie. Krátko po smrti jej otca, keď jej vláda bola ohrozená v dôsledku bojov o habsburské dedičstvo. 11. septembra 1741 v smútočnom odeve a so svätoštefanskou korunou na hlave predstúpila na uhorskom sneme pred stavy, zvolané do trónnej siene Bratislavského hradu. V dramatickom prejave sa dovolávala veľkomyselnosti uhorských stavov a primäla ich k prísľubu vojenskej pomoci. Poslanci rýchlo tasili šable a vykrikovali: "Život a krv za našu kráľovnú", "Zomrieme za našu kráľovnú". V západnej časti svojej ríše sa Mária Terézia s podobnými prejavmi nestretla. Do vojny s pruským kráľom Friedrichom o Sliezko, o ktoré i tak ríša prišla, jej vyzbrojili 60 000 vojakov, ktorí v roku 1745 pomohli ukončiť tzv. päťročnú vojnu. Uhorská jazda zohrala významnú úlohu aj v tzv. sedemročnej vojne.

Bratislava v čase Márie Terézie. V 18. storočí prežila Bratislava obdobie svojho rozkvetu, ktoré trvalo asi 60 rokov a zahŕňalo celú dobu vlády Márie Terézie. Okrem hospodárskej prosperity sa "zlatý vek" prejavil aj v bohatom kultúrnom a umeleckom živote mesta. Stavebný vývoj Bratislavy usmerňovala stavebná kancelária Uhorskej komory pod vedením Giovanni Battistu Martinelliho. Komora pripravovala projekty nových verejných budov. Významné novostavby v meste: 1754 - kláštor a kostol Kanonisiek sv. Augustína rehole Notre Dame; 1759 - 1763 vodná kasáreň, 1767 - budova mestskej stráže na Hlavnom námestí; 1774 - obilná sýpka  na mieste dnešnej Reduty; 1775 - nový kráľovský pahorok na dunajskom nábreží; 1776 - veľký nemecký evanjelický kostol na Pannenskej ulici; 1776 - stavba prvého kamenného divadla . Palácové stavby: pred r. 1743 - palác Jána Esterházyho na Panskej ulici č. 13; pred r. 1747 - palác Leopolda Pálffyho na Ventúrskej ulici č. 10; 1753 - 1756 - budova Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej 1. Asanácia mestského opevnenia sa udiala v r. 1775 - 1778 podľa projektu architekta Hillebrandta. Stavebnou zmenou prešiel aj Bratislavský hrad. Mária Terézia ho dala prebudovať na reprezentačné účely. Na východnom priečelí vybudovali tzv. Terezianum - štvorpodlažnú budovu nadväzujúcu na hlavný palác. Bolo tu zároveň aj sídlo uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho, manžela Márie Kristíny, najobľúbenejšej dcéry Márie Terézie.

Pamiatky na Máriu Teréziu v Bratislave. Od roku 1897 bola podľa nej pomenovaná hlavná ulica na Zuckermandli, dnešná Žiškova ulica. Pomník Márie Terézie z kararského mramoru od sochára J. Fadrusza (1853 - 19O3), zhotovený k uhorskému miléniu a odhalený v máji 1897, zničili legionári  v októbri 1921. Múzeum má vo svojich zbierkach obraz Márie Terézie s korunou na hlave, vytvorený v 40. rokoch 18. storočia, korunovačné mince a žetóny, Viaceré portréty Márie Terézie a grafické listy s motívmi korunovácie sú v zbierkach GMB, medzi nimi aj veľký portrét kráľovnej s insígniami, od maliara Daniela Schmidellyho. Niekoľko portrétov panovníčky vlastní Historické múzeum SNM. V záhrade Grassalkovichovho paláca sa nachádza rekonštruovaná kópia jazdeckého súsošia Márie Terézie z exteriérovej výzdoby nitrianskeho veľkoprepošstva, ktorú vytvoril akad. soch. Miroslav Černák v r. 1992. S menom Márie Terézie ako s jej podpisom sa môžeme stretnúť na viacerých dokumentoch napríklad cechových artikulách, listoch napr. adresovaných Kanoniskám sv. Augustína rehole Notre Dame, ktoré sú uložené v Archíve mesta Bratislavy.  Spracované podľa Zuzany Francovej, Mária Terézia a Bratislava, In: Výber osobností z dejín Bratislavy, vydalo Metodické centrum mesta Bratislavy, Exnárova 20 a Mestské múzeum v Bratislave, Bratislava, 2002.

 

 
Zodpovedá: PhDr. Beáta Husová
Vytvorené / Zmenené: 22.10.2010 / 22.10.2010

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Kontakt

Múzeum mesta Bratislavy
Radničná ul. č. 1
81518 Bratislava
Telefón: +421 2 591 008 12; +421 2 591 008 11
E-mail: mmba@bratislava.sk
Ďalšie informácie

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.


 
Prihlásiť sa

webmaster: Beáta Husová, redakčný systém: vismo